Súdruhovia, zabudli sme, ako funguje trh?

25.3.2013

in Peniaze a ekonomika

4.00 avg. rating (78% score) - 2 votes

Cyprus schválil jednorázové zdanenie vkladov vo výške 20% z vkladov nad 100 000€ v jeho najväčšej banke Bank of Cyprus.  V ostatných bankách pôjde o zdanenie vo výške 4%.

Súdruhovia, zabudli sme, ako funguje trh?Prečo takéto delenie, to netuším. Z môjho pohľadu legalizovaná krádež a otrasný precedens aj pre nás, oveľa bližšie, než by sa mohlo zdať, keďže sme v rovnakom ekonomickom priestore, malá a ohrozená ekonomika a pod rovnakým “záchranným” dáždnikom.

Čo má prísť, príde a tak ako každý socialistický projekt, aj tento raz padne na hubu. Čo ma ale prekvapuje, je to, že aj mnohí libertariáni vyjadrujú k tomuto kroku súhlasné stanoviská. Považujú to za bežnú participáciu veriteľa v trhovom mechanizme.

Skúsim teda krátko a jednoducho uviesť, aká je moja predstava fungovania trhového mechanizmu a participácie veriteľa v prípade insolventnosti subjektu v trhovej ekonomike.

Pri banke fungujúcej v trhovom prostredí, a v prostredí, kde funguje vymožiteľnosť práva, sa banka považuje za bežný súkromný subjekt, ako každý iný na trhu, pre ktorý platia tie isté pravidlá ako pre každého iného a nie je o nič rovnejšia pred spravodlivosťou ako pekáreň, reštaurácia, či zmrzlinár predávajúci zmrzlinu cez ulicu. Do takejto inštitúcie si ide bežný človek odložiť svoje drahé kovy, cennosti a iný nadobudnutý majetok, ktorý si chce takto uchovať v bezpečí a banka mu dá za takto uložený majetok potvrdenie, ktoré môže byť aj ďalej zobchodovateľné (a môže sa volať bankovka).

Pri takto fungujúcom bankovom subjekte klient vie, že za daných zmluvne podložených podmienok je jeho majetok dobre uložený a nemá sa čoho obávať. Jeho majetok je nedotknuteľný a v najhoršom prípade zmluvou od majiteľa banky vymáhateľný. Môže nastať prípad, že bankár vidí príležitosť zárobku a zároveň aj zhodnotenia uloženého majetku klienta. S majetkom klienta ale nemôže nakladať, preto sa s klientom pokúsi dohodnúť na tejto investícii. Až po súhlase klienta dochádza k pristúpeniu na riziko a potenciálny zisk s tým spojený. Ak by toto bankár spravil bez vedomia klienta a došlo by k strate na majetku, bankár by za to musel niesť trestnú zodpovednosť, čím by riskoval nie len stratu biznisu, ale aj slobody.

Nič také dnes nefunguje. To, čo tu máme, sa nazýva frakčné bankovníctvo. Korporativizmus, fašizmus, nazvite si to, ako chcete. Jednoducho štát svojou legislatívou masívne benefituje určité subjekty a na druhej strane iné masívne znevýhodňuje. Bankovky vydávané bankami do obehu nie sú ničím kryté. To všetci vieme a mnohí tento systém aj spravodlivo kritizujú. Fungovať to ale môže teoreticky aj vo voľnom trhu.

Rozdiel by bol ale v tom, že banky, ktoré by vydávali svoje bankovky kryté určitou komoditou, by boli na trhu z dlhodobého hľadiska považované za stabilné a dôveryhodné. Naopak tie, ktoré by fungovali na frakčných rezervách, by síce v úvode mohli mnohých ohúriť, no rýchlo by zbankrotovali, ľudia by prišli o všetky svoje úspory a prestali by už takémuto systému jednoducho dôverovať.

Podstatné zostáva, a tým sa dostávame aj k meritu veci, či existujú medzi dvomi subjektami na trhu zmluvy, nad ktorými nestojí žiadna nadradená entita, ktorá môže do toho kedykoľvek vstúpiť a meniť veci “za chodu”. Takisto, či existuje nejaká tretia strana, ktorá v prípade problémov jednej zmluvnej strany príde a pod hrozbou sily bez ohľadu na zmluvné podmienky a majetkové pomery chránenej zmluvnej strany rozhodne o participácii veriteľa.

Toto sa týka aj aktuálneho prípadu. Štát je v tomto prípade nezmluvnou a netrhovou nadradenou entitou, ktorá sa snaží chrániť záujmy bohatých bankárov a politickej elity v rámci vlastných štruktúr a aj za hranicami svojho teritória, ktorí masívne profitovali a profitujú z nastoleného korporativistického systému.

Ak dôjde v trhovom systéme frakčného bankovníctva k bankrotu nejakého subjektu, do tohto vzťahu nemá nijakým spôsobom vstupovať tretia strana a dohoda na prípadnej participácii má prebiehať stále výhradne medzi týmito dvomi subjektami. Ak pri tom došlo k porušeniu zmluvy, zmluvné strany sa môžu obrátiť na tretiu stranu (na súd), ktorá vo veci rozhodne a prípadné konflikty vyrieši a následné rozhodnutia bude aj vymáhať.

Štátne rozhodnutie o jednorázovom zdanení vkladov je hrubým zásahom do trhovej ekonomiky, do zmluvných strán dvoch subjektov, je snahou o nápravu chorého koporativistického nastoleného modelu a nemá s trhovým prostredím a prirodzenou participáciou veriteľa v trhovom prostredí absolútne nič spoločné!

Zdroj: menejstatu.sk

Váš názor nás zaujíma, prosím pridajte komentár:

{ 0 comments… add one now }

Leave a Comment