NSA zdieľa dáta s izraelskou tajnou službou

18.9.2013

in Sloboda a súkromie

3.00 avg. rating (67% score) - 1 vote

Agentúra pre národnú bezpečnosť (NSA) bežne zdieľa surové spravodajské údaje s Izraelom bez toho, aby najprv odstránila informácie o amerických občanoch. Prísne tajný dokument poskytol pre Guardian informátor Edward Snowden.

Washington súhlasí s izraelskou agresiou v SýriiPodrobnosti o zdieľaní spravodajských dát sú uvedené v memorande o porozumení medzi NSA a jej izraelským náprotivkom a ukazujú, že americká vláda odovzdávala zachytenú komunikáciu, ktorá mohla obsahovať telefonické hovory a e-maily amerických občanov. Dohoda nekladie žiadne právne záväzné limity pre používanie údajov zo strany Izraelčanov.

Zverejnenie, že NSA súhlasila s poskytnutím nespracovaných spravodajských dát do cudzej krajiny, je v rozpore s uistením zo strany Obamovej administratívy, že existujú prísne bezpečnostné opatrenia na ochranu súkromia amerických občanov, ktorých dáta boli odchytené. Spravodajská komunita nazýva tento proces “minimalizovanie”, ale správa jasne ukazuje, že pri zdieľaní informácií s Izraelčanmi sa tak nedeje.

Dohoda bola v princípe dosiahnutá v marci 2009 na základe nedatovaného memoranda, ktoré stanovuje základné pravidlá pre zdieľanie spravodajských informácií.

Päťstranové memorandum vymedzuje dohodu medzi americkými a izraelskými špionážnymi službami “príslušnou ochranou Američanov” a opakovane zdôrazňuje, že ústavné práva Američanov na súkromie budú izraelskými spravodajcami rešpektované.

Toto je však narušené dohodou, že Izraelu sa umožňuje prijímať “surové SigInt” (signal intelligence – spravodajské dáta). Memorandum hovorí: “Surové SigInt zahŕňajú, ale nie sú limitované, nevyhodnotené a neminimalizované prepisy, faxy, telexy, hlasové a digitálne metadáta a obsah.”

Na základe dohody, zdieľané spravodajské dáta by nemali byť vopred filtrované analytikmi NSA na odstránenie americkej komunikácie. “NSA bežne posiela ISNU (Israeli Sigint National Unit) minimalizované a neminimalizované surové zbery.”

Hoci memorandum explicitne hovorí, že materiál by mal byť riešený v súlade s právom Spojených štátov, a že Izraelčania súhlasili, že sa nebudú cielene zameriavať na Američanov identifikovaných v dátach, tieto pravidlá nie sú podložené žiadnymi právnymi záväzkami.

“Táto dohoda nie je určená na vytvorenie žiadnych zákonne vymáhateľných práv a nesmie byť chápaná ako medzinárodná dohoda alebo právne záväzný nástroj medzinárodného práva,” píše sa v dokumente.

Vo vyhlásení pre Guardian hovorca NSA nepoprel, že osobné údaje o Američanoch boli zahrnuté v surových spravodajských dátach zdieľaných s Izraelčanmi. Agentúra však tvrdila, že zdieľané spravodajské informácie dodržali všetky pravidlá na ochranu súkromia.

“Každá informácia o amerických občanoch, ktorá bola získaná ako následok dohliadacej činnosti NSA, je spracovávaná podľa postupov, ktoré sú určené na ochranu práva na súkromie,” uviedol hovorca.

NSA odmietla odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa zmluvy, vrátane toho, či bolo požadované povolenie od Foreign Intelligence Surveillance (FISA) pred odovzdaním tohto materiálu.

Memorandum o porozumení, ktoré Guardian zverejňuje v plnom znení, umožňuje Izraelu zachovať “všetky súbory obsahujúce údaje o totožnosti osôb pochádzajúcich z USA” počas obdobia až jedného roka. Dohoda požaduje iba to, že Izraelčania by sa mali poradiť so špeciálnym kontaktným poradcom NSA v prípade, keď nájdu takéto údaje.

Pozoruhodne, oveľa prísnejšie pravidlá boli stanovené pre americkú vládnu komunikáciu, nájdenú v surových dátach. Od Izraelčanov je požadované, aby “zničili pri rozpoznaní” akúkoľvek komunikáciu “ktorá pochádza, alebo je určená pre americkú štátnu správu”. Takáto komunikácia zahŕňa “úradníkov exekutívy (vrátane Bieleho domu, ministerstiev a nezávislých agentúr), americkú Snemovňu reprezentantov a Senát (členovia a zamestnanci) a americký federálny súdny systém (vrátane Najvyššieho súdu, ale nie je obmedzenie iba naň)”.

Nie je jasné, či všetka komunikácia zahŕňajúca členov amerického Kongresu, alebo federálnych súdov bola zahrnutá do nespracovaných dát poskytovaných NSA, ani nie je jasné, ako alebo prečo by NSA mala mať v držbe takúto komunikáciu. Avšak v roku 2009 New York Times vydal správu o “agentúrnom pokuse o odpočúvanie člena Kongresu, bez súhlasu súdu, na zahraničnej ceste”.

NSA je zo zákona povinná zameriavať sa bez individuálneho rozkazu iba na neamerické osoby, ale môže zhromažďovať obsah a metadáta e-mailov Američanov bez overenia, že je to komunikácia so zahraničným cieľom. Americké osoby sú definované v právnych predpisoch pre dohľad ako americkí občania, trvale žijúci a nachádzajúci sa na americkej pôde v okamihu zadržania komunikácie, pokiaľ nebolo pozitívne zistené, že nie ste občan alebo nemáte trvalý pobyt.

Navyše, s neustále sa zvyšujúcim množstvom svetovej internetovej prevádzky cez americké siete, zvyšuje sa aj množstvo čisto domácej komunikácie, ktorá sa dostala do hľadáčika agentúrnych programov pre dohľad.

Dokument sa zmieňuje len o jednom kontrolnom mechanizme vykonávanom NSA na surových dátach a to, že agentúra bude “pravidelne skúmať vzorku súborov odovzdaných ISNU na overenie neprítomnosti identity amerických občanov”. Taktiež požaduje, že Izraelčania obmedzia prístup k dátam iba pracovníkom, “ktorí ich nevyhnutne potrebujú poznať”.

Izraelskej rozviedke je dovolené “šíriť zahraničné spravodajské informácie o amerických osobách získané zo surových SigInt od NSA” za podmienky, že sa tak deje “spôsobom, ktorý neidentifikuje americkú osobu”. Dohoda tiež umožňuje, aby Izrael uvoľnil identitu americkej osoby “tretím stranám, vrátane všetkým INSU klientom” s písomným súhlasom NSA.

Hoci je Izrael jedným z najbližších amerických spojencov, nie je to jeden z vnútorného jadra krajín zapojených do zdieľaného dohľadu s USA – Británie, Austrálie, Kanady a Nového Zélandu. Táto skupina je spoločne známa ako “Päť očí”.

Vzťahy medzi USA a Izraelom sú čas od času napäté, ako diplomaticky, tak aj z hľadiska špionáže. V prísne tajnom rozpočte spravodajských služieb na rok 2013, ktorý zverejnil Washington Post, sú položky, kde Izrael je identifikovaný spolu s Iránom a Čínou ako cieľ kybernetických útokov USA.

Kým dokumenty NSA vychvaľujú vzájomne prospešné zdieľanie SigInt, ďalšia prísne tajná správa zo septembra 2007 konštatuje, že tento vzťah sa stal ohromne jednostranný v prospech Izraela.

“Vyrovnaná výmena SigInt medzi USA a Izraelom je neustálou výzvou,” hovorí sa v správe pod názvom “História SigInt vzťahov medzi USA a Izraelom, Post-1992.” “V poslednom desaťročí je pravdepodobne silne naklonená v prospech Izraela. 9/11 prišiel a odišiel, inak je vzťah takmer úplne riadený potrebami partnera.”

V inom prísne tajnom dokumente datovanom do roku 2008, ktorý mal Guardian k dispozícii, vyšší úradník NSA poukazuje na to, že Izrael agresívne špehuje USA. “Na jednej strane sú pre nás Izraelčania mimoriadne dobrými SigInt partnermi, ale na druhej strane sa na nás zameriavajú, aby zistili naše postoje v problémoch na Blízkom východe,” hovorí úradník. “NIE (National Intelligence Estimate) ich označila ako tretiu najagresívnejšiu protiamerickú tajnú službu.”

Ďalej v dokumente je označený komentár funkcionára: “Jednou z najväčších hrozieb pre NSA sú v skutočnosti spriatelené spravodajské služby, ako je Izrael. Sú k dispozícii parametre na to, čo NSA s nimi zdieľa, ale niekedy je výmena taká obrovská, že zdieľame viac ako by sme chceli.”

Memorandum o porozumení obsahuje aj náznaky, že došlo k napätiu vzhľadom na zdieľanie dát s Izraelom. Na zasadnutí v marci 2009 medzi oboma inštitúciami bolo podľa dokumentu dohodnuté, že zdieľanie surových dát vyžaduje nové pravidlá a ďalšie vzdelávanie pre izraelských pracovníkov týkajúce sa ochrany osobných informácií občanov USA.

Nie je jasné, či to bolo preto, že v tomto bode vznikli problémy pri zaobchádzaní s informáciami, v ktorých boli nájdené údaje Američanov.

Avšak skorší dokument USA, ktorý získal Snowden, pojednávajúci o spolupráci na vojenských spravodajských programoch, bez obalu uvádza pod bodom nevýhody: “Otázka dôveryhodnosti, ktorá sa točí okolo predchádzajúcich operácií ISR (Izraela).”

Guardian požiadal Obamovu administratívu o vyjadrenie, koľkokrát sa našli údaje o Američanoch medzi surovými dátami – a to buď Izraelčanmi, alebo keď NSA skúmala vzorku súborov. Úradníci odmietli túto informáciu poskytnúť. Odmietli aj uviesť, koľko ďalších krajín zdieľa surové dáta s NSA, alebo či súd FISA, ktorý je určený dozerať na sledovacie programy NSA a na postupy pri nakladaní s americkými dátami, podpísal dohodu s Izraelom.

Vo svojom vyhlásení NSA povedala: “Nebudeme komentovať akékoľvek informácie o osobitných opatreniach týkajúcich sa zdieľania dát, alebo orgánoch, pod ktorými sa takéto informácie zhromažďujú. Fakt, že spravodajské služby za určitých obmedzených podmienok spolupracujú, vzájomne posilňuje bezpečnosť oboch národov.”

“NSA však nemôže použiť tieto vzťahy na obchádzanie amerických právnych obmedzení. Kedykoľvek zdieľame spravodajské informácie, sme v súlade so všetkými platnými predpismi, vrátane pravidiel na ochranu informácií o amerických osobách.”

Zdroj: protiprudu.org

Váš názor nás zaujíma, prosím pridajte komentár:

{ 0 comments… add one now }

Leave a Comment