Čaká nás kolaps finančného systému ešte tento rok?

26.3.2013

in Peniaze a ekonomika

3.00 avg. rating (67% score) - 1 vote

Tento článok vznikol ako sumarizácia mojich príspevkov na „pro.investori“ a je doplnený o niekoľko myšlienok. Mnohí so mnou nebudú súhlasiť a niektorí túto analýzu odmietnu ako „blúznenie nejakého laika“ ale dovoľte mi aby som sa podelil o dôvody,  prečo som si na 90% istý, že kolaps globálneho finančného systému nastane ešte tento rok.

Čaká nás kolaps finančného systému ešte tento rok?Tak začnem od koreňa problémov a to je spôsob emitovania peňazí, v súčasnej dobe väčšina štátov emituje svoju menu na dlh, t.j. vydá úročené dlhopisy s určitou splatnosťou, ktoré následne kúpia ekonomické subjekty napr. cudzie štáty, banky a firmy, časť týchto dlhopisov následne kúpi centrálna banka, za čo subjekty dostanú peniaze (robia to hlavne banky). Druhým koreňom  problémov je frakčné bankovníctvo, proste banky môžu požičiavať nad rámec svojich hotovostných rezerv a tým pádom „topiť“ ekonomiku v peniazoch, podrobný mechanizmus nebudem rozoberať, stačí len toľko že systematicky vytvára infláciu. Sumárne sa dá povedať že tento podvodný finančný systém nielen vytvára nesplatiteľný dlh, ale aj žiada za prakticky bezcenné papiere (v skutočnosti za čísla na účtoch) reálne hodnoty.

S týmto súvisí súčasné správanie ECB, FED-u a súkromných bánk, totiž tieto centrálne banky zachraňujú skrachovancov cez rôzne vládne pomoci a Eurovalov formou štátnych pôžičiek a ručení, ktoré boli vytvorené vytlačením enormného množstva peňazí na dlh (že to v konečnom dôsledku zaplatia občania zrejme nikomu nevadí, okrem občanov). Tieto peniaze sa na 90% nikdy nedostanú do reálnej ekonomiky, lebo idú na dividendy pre manažérov a akcionárov, ale aj na sanáciu v podstate bezcenných derivátov. Dodávam tak na margo, objem derivátov podľa niektorých odhadov je 8,5 násobok svetového HDP a viac ako 50% účastníkov vsádza na krach tohto trhu, keď sa táto bublina praskne zmetie celý finančný sektor, nie nadarmo ich W. Buffett nazval „finančnými zbraňami hromadného ničenia“.

So správaním bánk súvisí aj to, že ľudia nemôžu kúpiť ani nehnuteľnosť, ani auto či rozšíriť svoj podnik atď, teda ľudia míňajú menej a firmy krachujú. Z masového krachu firiem logicky vyplýva, že ľudia chudobnejú, alebo dostávajú sa na pokraj chudoby a to nielen v Čechách,ale aj v Maďarsku, v Grécku, vo Francúzsku, v Taliansku, v Španielsku či v Portugalsku, samozrejme v každej z týchto krajín byť chudobný, alebo byť na hranci chudoby znamená vždy niečo iné.

So spôsobom emitovania peňazí vytvára ďalšiu bublinu, to je bublina štátnych dlhopisov, každý kto investuje do štátnych dlhopisov si myslí, že daný štát to splatí, ale opak môže byť pravdou stačí platobná neschopnosť daného štátu, alebo škrt pera v podobe menovej reformy a dlhopisy sa stanú bezcennými papiermi.

Teraz čitateľ právom sa môže pýtať „kde, prečo a kedy začne kolaps?“ Španielsk je preto jednoznačný „favorit“ na spustenie ekonomického kolapsu EU a následne aj globálneho kolapsu (okrem oficiálnych štatistík) a nie Grécko, lebo okrem veľkosti ekonomiky prichádzajú aj správy o rôznych španielskych Robin Hoodoch, aj o rodinách ktorí žijú z dôchodku starých a prastarých rodičov, lebo nikto nemá zamestnanie, o sociálnych škrtoch a ani škandály okolo kráľovskej rodiny a financovania vládnucej strany tiež neukľudňuje situáciu. V týchto krajinách prebiehajú generálne štrajky a krvavé protesty, ktoré naberajú na intenzite a určite budú aj dosť krvavé. Na margo Grécka chcem poznamenať, že sa objavili správy o tom, že niektorí špecialisti (ktorí stratili zamestnanie)už vyberajú popolnice a mnoho rodín zo strednej vrstvy uteká z tej krajiny.

Odpoveď na „prečo a čiastočne aj na kedy?“ je jednoduchá. Momentálne prebiehajúce protesty, generálne štrajky a prípadné zrážky s ozbrojenými zložkami prebiehajú mimo záujem oficiálnych médií, ako náhle intenzita a krvavosť protestov dosiahne tú úroveň, ktorú ani oficiálne média nemôžu ignorovať a budú musieť o nich urobiť reportáž, nastane hromadný útek od týchto dlhopisov (krajina ktorá prakticky „horí“ prosperovať a splácať svoje dlhy nemôže, to je logické). Tento krok ale vyvolá previerku investícií do dlhopisov ostatných štátov eurozóny, čo samozrejme posvieti na skutočnú ekonomickú situáciu týchto krajín, v konečnom dôsledku dôjde panike už aj na tak nepokojných trhoch. Túto paniku odnesú hlavne Francúzi a Taliani, ich ekonomiky sú dosť labilné a Nemci na záchranu týchto veľkých ekonomík naozaj nemajú zdroje. Stačí si spomenúť povolenie výpomoci pre veľké Francúzske banky a firmy (na domácich dodávateľov týchto firiem pritom nikto nemyslí), úroky na vydané Talianske dlhopisy, či na súčasné „bezvládie“ v Taliansku alebo obmedzenie hotovostného styku v oboch krajinách. Všetky tieto fakty spolu so sporadickými protestmi ktoré prebiehajú mimo záujem médií značia hlboké štrukturálne problémy, ktoré sa prejavia v ten najmenej vhodný čas a tým je kolaps ekonomík Španielska, Grécka a Portugalska.

Keďže zúria menové vojny, alebo tzv. preteky na dno, ktoré majú aj ekonomicko-finančno-surovinový a politický podtext, tak kolaps zvyšku sveta môže významne poškodiť USA, mnohé štáty totiž chcú umoriť svoj dlh pomocou hyperinflácie a pri kolapsu sa im to aj podarí, ale za cenu masových protestov, či krviprelievania. O to sa snaží aj USA (aj bez QE), ale keď sa ekonomika zvyšku sveta sa zosype tak investori sa budú utekať k fyzickému zlatu, Švajčiarskemu franku a USD. To samozrejme zhatí všetky riadené pokusy na redukciu dlhov USA pomocou hyperinflácie a poskytne konkurenčným veľmociam t.j. Čínsko-Rusko-Indickému bloku čas a zdroje na stabilizáciu svojej vnútornej situácie. Táto situácia, ale môže trvať len cca 3-5 rokov, potom bublina s US dlhopismi praskne, totiž na to aby USA mohla financovať svoje vojny a mohla z tejto situácie vyjsť ako veľmoc potrebuje jednak odviesť pozornosť od svojej mizernej vnútornej situácie a jednak dokázať, že má ešte moc a silu na zabezpečenie strategických surovín a energetických nosičov, inými slovami bude „bojovať  proti terorizmu“ (rozumej bude terorizovať Afriku a Blízky východ a bude platiť neobchodovateľnými US dlhopismi pre dosadené bábkové vlády). Odvedenie pozornosti samozrejme nemôže fungovať donekonečna, takže sa tá bublina s US dlhopismi predsa praskne.

Z dlhodobého ekonomického hľadiska (myslím cca 20-30 rokov) víťazmi budú Švajčiarsko, lebo má dlhodobo stabilný finančný a politický systém, a okrem energetických nosičov má nezávislú ekonomiku a poľnohospodárstvo; Nemecko, Rakúsko a Škandinávsky blok, lebo majú silný sociálny štát (t.j. nenechávajú svojich ľudí na holičkách), výrobnú základňu na presné strojárenstvo a viac-menej kvalitný školský systém; Južná Amerika, lebo má suroviny a buduje svoje výrobné kapacity, tým pádom sa stane svetom sám pre seba a samozrejme Rusko-Čínsko-Indický blok, časť Blízkeho východu a čiastočne kvôli geografickej blízkosti aj Japonsko a oblasť Pacifiku (Austrália atď), lebo sú tam suroviny, buduje sa výrobný potenciál, vnútorný trh a prúdia tam investície. Niektoré krajiny za toto obdobie „uhrajú remízu“, to znamená, že budú na tom viac menej rovnako ako pred kolapsom, tieto krajiny budú Kanada, Island, JAR, Slovensko a možno aj Mexiko. Tieto krajiny buď majú surovinové základne, výrobné kapacity na uspokojenie vlastných potrieb, prebehla sa u nich reštrukturalizácia ekonomiky, sú tranzitnými krajinami s výhodnou pozíciou, majú ako tak funkčný sociálny systém alebo majú 2-3 z týchto vlastností. Krajiny ktoré som nevymenoval v predchádzajúcich zoznamoch budú na strane porazených v tomto období, to je veľká časť Afriky, značná časť Blízkeho východu kvôli vojnám a USA kvôli vysťahovanej výrobnej kapacite.

Na obdobie za týmto časovým horizontom (to je po roku 2040) nechcem robiť predikcie, je v tom priveľa premenných faktorov, ale jedno je isté, svet sa zmení na nepoznanie.

Zdroj: proinvestory.cz

Váš názor nás zaujíma, prosím pridajte komentár:

{ 0 comments… add one now }

Leave a Comment